Najlepšie hry pre mňa sú také, ktoré vo mne vyvolajú nejakú emóciu. Samozrejme je dôležité aj všetko okolo toho, kedy jednotlivé aspekty presne do seba zapadnú a vytvoria tú správnu atmosféru. Bez pútavého a premysleného príbehu resp vykreslenie postáv sú postavy a ich činy menej uveriteľné. Mužské pokolenie svoje emócie ako súcit alebo plač vo väčšine prípadov ukrýva niekde dosť hlboko a stavia sa k takýmto vypätým momentom väčšinou s chladnou tvárou. Neostáva teda veľa možností ako zaujať v hre a brnknuť po strune náročných hráčov. Nezostáva teda veľa emócií ktoré by sme mohli nejako prejaviť. Tým posledným, ktorý ako tak využiť je však strach. Veľa chlapov sa bojí báť, aj keď to úplne nechápem, ale asi to bude určitý druh odporu ako mám ja napr. k uhorkám alebo brokolici. Boja sa hrať po tme, boja sa ak na nich niečo niekde vyskočí, boja sa neznámeho, tajomného. Akceptujem to. No ja takéto veci priam vyhľadávam. Ak pominiem filmové horory, z ktorých hlavne tie americké už stratili svoj punc, zostávajú mi asi už len hry (nie knihy veľmi nečítam). Uvediem niektoré z nich, ktoré vo mne niečo zanechali, na niektoré som určite časom už zabudol. Nebudem ich dávať do nijakého poradia, pretože každá ma vystrašila iným spôsobom a dávať ich teda do rebríčka nie je dôležité.
Alone in the dark
Myslím, že toto bol môj prvý stret s hororom. Pokojná hudba narúšaná škrípaním dverí a vrzgotom prehnitej dlážky. Náhla zmena hudobného motívu a vyskakovanie zombíkov vo mne v útlom veku zanechalo krvavé stopy z ktorých som sa doteraz nezotavil. Vlastne sa mi to páčilo J
System shock 1 a 2
Patria medzi moje top hry vôbec. Pocit stiesnenosti na neznámej vesmírnej stanici, kde sa len prostriedkom emailov a zanechaných správ pri mŕtvych dozvedáte postupne príbeh o vychcanom počítačovom programe, ktorý si pretvára všetko na svoj obraz. Na všetko je hráč sám proti obrovskej presile mutantov ktorí sa znenazdania vynárajú spoza rohov a veľa krát vás zachráni len útek. Absolútne hustá atmosféra vytekajúca ušami. Pamätný moment je, keď dávate na jednu zo štyroch antén výbušninu aby sa Shodan nemohla uploadnuť do pozemskej siete a pri úteku do bezpečia pred vami tá sviňa zdvihne silové pole. Zostáva len pár sekúnd do výbuchu a vy musíte rýchlo správne pospájať drátiky v obvode na stene aby ste pole deaktivovali.
Undying
Adaptácia od majstra hororu Stephena Kinga. Nie je veľmi známa ale napätie by sa dalo krájať. Prvý unreal engine vtedy zaručoval skvelú grafiku. Záclony povievajúce v chodbách, kvílenie vetra v komínoch, vlkolaci ktorí sa do sekundy a pol dostali tromi prískokmi z 20 metrovej vzdialenosti až vám na krk a zabila ich až piata strieborná guľka. Druhá polka hry po nájdení kosy už taká strašidelná nebola hlavne vďaka tejto ultimátnej zbrani a nepotrebnosťou úniku pred silným nepriateľom. Btw hra bola taká strašidelná, že je2ry ju mohol hrávať len počas bieleho dňa s odostretými žalúziami. Pamätný moment je, keď v strašidelnom dome za chrbtom začujete tichučké zašepkanie „turn around“. Pri otočení tam však nič nie je, otočíte sa naspäť a pred vami levitujúci duch 20 centimetrov od xichtu len aby vás nastrašil, na čom sa samozrejme hurónsky začne smiať a skorej než stisnete spúšť na zbrani je preč.
AvP
Túto hru za mariňáka vydržalo v tme a osamote hrať len zopár ľudí z môjho okolia. Plná akcie ale aj momentov, kedy vám išlo od pukajúceho radaru nervy rozdrapiť. Následný útok zo stropu a bezhlavé strieľanie zo samopalu do všetkého prinášal kardiakom ťažké momenty. Hra za predátora či votrelca už však taká riťotrhavá nebola. Pamätný moment: kedykoľvek sa miesto puk-puk-puk z radaru ozvalo pip-pip-pip.
Tak trochu niekde inde sú japonské hororové adventúry prevažne na PS2. Viac ako na fyzické zobrazovanie násilia sú založené na psychológií a obsahujú aj menej typických klišoidných ľakacých momentov.
Project Zero 3 aka Fatal Frame
Ťaživá atmosféra pripomínajúca snímky ako oko alebo kruh, teraz myslím tie japonské, nie tie americké odvary. Mladá reportérka pri tragickej havárii ktorú spôsobila stráca svojho snúbenca a počas spánku sa stále vracia do strašidelného domu, kde sa jej priateľ zjavuje. Miesto zbraní je vybavená len fotoaparátom. Pamätný moment je, keď hlavná hrdinka pri otváraní dverí začuje detský plač, no pri otočení je temná miestnosť prázdna. Znovu sa chystá odísť, no pri otočení ku dverám jej pod nohami stojí malé „evil“ dievčatko, ktoré na ňu ticho pozerá.
Silent Hill
Ako by som mohol vynechať SH? Sem spadajú takmer všetky diely a každý dokázal prekvapiť a vystrašiť niečim novým. Typický šum a praskot z rádia budete ešte dlho počuť počas zaspávania. Pamätný moment je, keď sa na scéne prvý krát objaví šialená sestrička, ktorá sa polo zombioidným krokom vynára z tmy.
RE2
Teraz mi Resi2 už taký strašidelný nepríde, no počas hrania som sa išiel posrať pred zombíkmi.
Možno sa divíte prečo tu niesu také veci ako FEAR alebo DOOM3, no toto niesu pre mňa typické horory. FEAR som od nudy ani nedohral, zastreliť level dizajnéra, inak to mohla byť dobrá hra. No a k DOOM3 som od začiatku pristupoval ako k strieľačke. Nič čo by ma vážne prekvapilo, možno zopár momentov kedy sa dral pinkie z ventilácie alebo IMP s pod schodov, celé by to mohlo nabrať iný spád keby autori o polovicu znížili stav munície v hre a miesto shootovky by to bol survival.
Na koniec ešte zopár linkov na TOP strašidelných hier podľa niektorých webov
Gametrailers
http://www.gametrailers.com/player/14536.html
IGN
http://ps2.ign.com/articles/376/376027p1.html
Just adventure
http://www.justadventure.com/articles/Horror/Horror_Top_10.shtm
PRIHLÁS SA
1 